Skúšobná prevádzka

Recept je písomný (alebo elektronický) príkaz lekára lekárnikovi, aby podľa určitých pravidiel pripravil lekárnik liek pacientovi v stanovenom množstve a s návodom na jeho použitie. Recept preto musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, aby lekárnik mohol tento magistraliter liek pripraviť, označiť ho a vysvetliť mu, ako ho má použiť.

Lekár musí preto formálnej i obsahovej stránke receptu venovať náležitú pozornosť . Výberom a predpisom účinných, pomocných a technických látok, vhodnej liekovej formy a vhodného dávkovania uzatvára terapeutickú rozvahu, ktorá spočíva na pilieroch jeho diagnostiky, diferenciálnej diagnostiky a prognózy choroby. Okrem farmakologických vedomostí musí lekár pri predpise magistraliter lieku prejaviť aj základné znalosti z oblasti galeniky liekov a dostupnosti surovín či možností lekárne.

Aj keď je predpisovanie individuálne pripravovaných liekov dnes už okrajovou záležitosťou a tvorí len malé percento všetkých predpísaných receptov, má stále význam tak pre lekárov, lekárnikov i pacientov. Pre lekárov znamená možnosť individuálneho výberu, kombinácii a dávkovaniu účinných látok. Pre lekárnika je to možnosť, ako uplatniť jeho komplexné vedomosti o liekoch a pripraviť pacientovi jedinečný liek pre jeho individuálnu chorobu a potrebu.

Dnes už len máloktorý lekár dokáže úplne samostatne vymyslieť potrebné zloženie a vhodnú liekovú formu, najčastejšie takýto nový predpis vzniká v spolupráci s lekárnikom. Pre nové suroviny vydáva návody na predpisovanie jej výrobca či dovozca. Praxou osvedčené recepty sa od pradávna zberali v liekopisoch a receptároch, ktoré slúžili odbornej verejnosti a aj cieľom nášho webového receptára je ponúknuť aj neskúseným lekárom možnosť využiť vo svojej praxi individuálne pripravované lieky.

Pre lekárnika je predpis na individuálne pripravovaný liek možnosťou využitia svojích vedomostí a manuálnej zručnosti a zároveň aj výrazom individuálnej starostlivosti o konkrétneho pacienta.

Recept musí lekár napísať alebo vytlačiť na receptúrnom tlačive, ktorý spĺňa náležitosti platnej Vyhlášky MZ SR ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovení tlačív určených na predpisovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, o grafických prvkoch a údajoch týchto tlačív a o ich predajných miestach a podrobnosti o evidencii ich výdaja.

Recept je zdravotnícky dokument, ktorý má aj svoju právnu stránku. Za farmakoterapeutickú stránku je totiž zodpovedný lekár, za farmaceutickú zasa lekárnik. Znamená to, že lekárnik je povinný presne zachovať zloženie lieku podľa predpisu pri zachovaní všetkých požiadaviek noriem pre prípravu IPL (liekopisu, farmaceutického kódexu), pokiaľ recept nie je v rozpore s platnými právnymi ustanoveniami pre prípravu a výdaj liekov, pokiaľ nie je prekročená maximálna jednorazová dávka učinných látok a nie je to lekárom vyznačené výkričníkom a vypísané aj slovom (V takomto prípade lekárnik môže kontaktovať predpisujúceho lekára a požiadať ho o doplnenie údajov. Ak sa s lekárom nemôže spojiť, lekárnik upraví dávku na obvyklú maximálnu terapeutickú dávku, liek pripraví a vydá pacientovi. Zmenu vyznačí na recepte. Dodatočne upovedomí o úprave lekára.), pokiaľ lekárnik nezistí, že kombinácia jednotlivých zložiek lieku je inkompatibilná a tým by utrpela výsledná kvalita lieku (ak je potrebné zmeniť účinné látky, musí sa lekárnik spojiť s lekárom, pokiaľ stačí zameniť pomocné látky, môže tak urobiť sám a úpravu vyznačiť na recepte), pokiaľ lekárnik môže vhodnou úpravou alebo pridaním iných pomocných látok zlepšiť alebo urýchliť prípravu, delenie alebo podávanie lieku, zvýšiť jeho stabilitu ( napr. izotonizáciou, úpravou pH, pridaním konzervačných látok), tiež je povinný vyznačiť to na recepte.

Forma receptu je napriek neustálemu vývoju stále rovnaká vo všetkých krajinách. Povinné údaje sú rozdelené do troch hlavných častí:
  • 1. Inscriptio (Záhlavie)
  • 2. Praescriptio (Predpis)
  • 3. Subscriptio (Pokyny)

1. Inscriptio je záhlavie receptu, kde sa nachádzajú údaje o pacientovi :

  • - Kód zdravotnej poisťovne pacienta
  • - Meno a priezvisko pacienta
  • - Rodné číslo pacienta
  • - Adresa bydliska pacienta

Slovenské receptúrne tlačivá v záhlaví obsahujú aj evidenčné číslo dokladu a kód predpisujúceho lekára.

2. Praescriptio je vlastným predpisom lieku. Má dve časti:

  • a. Invocatio (Oslovenie) je výzvou lekára lekárnikovi, aby pripravil a vydal recept. U nás sa používa skratka Rp. od latinského slova Recipe (Vezmi). V anglosských krajinách sa recept začína skratkou Rx, o ktorej sa usudzujem že pochádza ešte z čias alchýmie. Ak sú na receptúrnom tlačive predpísané dva lieky, skratka Rp. sa nepoužíva po druhý krát, ale oba predpisy sa oddelia dvojkrížom #.
  • b. Ordinatio (Compositio) je tá časť receptu, kde sú uvedené názvy a dávky jednotlivých zložiek lieku. Každá zložka sa píše na samostatný riadok pod seba, po latinsky s prvým veľkým písmenom. Dlhé názvy je možné skracovať, aby sa názov vošiel do jedného riadku, avšak len takým spôsobom, ktorý vylučuje možnosť omylu alebo zámeny, napríklad Tct. namiesto Tinctura alebo Natr. namiesto Natrii. Takéto skratky sú uvedené v zozname skratiek. Vzhľadom na to, že recept začína príkazom Vezmi, písali sa názvy jednotlivých farmaceutických surovín v druhom páde. Keďže však nové názvoslovie už obsahuje väčšinou prívlastok v druhom páde, clok sa uvádza v prvom páde. Takisto v prvom páde sa uvádzajú aj názvy hromadne alebo priemyselne vyrábaných liekov. Dávky účinných látok a množstvo jednotlivých zložiek sa udáva v gramoch v decimálnej sústave a arabskými číslicami, pokiaľ je potrebné uviesť množstvo v iných jednotkách, musí sa príslušný údaj doplniť príslušným označením. Počet kvapiek sa tradične udáva rímskou číslovkou a v zátvorke jej slovným ekvivalentom. V prípade veľmi účinných látok (separánd a venén) sa musí množstvo vyznačiť za číselným údajom aj slovne po latinsky.

Pri predpisovaní liekov platí zásada, že ako prvé sa uvádzajú základné účinné látky, ktoré sú nositeľom účinku lieku (remedium cardinale, basis), potom pomocné účinné látky (remedium adiuvans), ktoré dopĺňajú účinok základnej účinnej látky. Ďalej sa uvádzajú látky, ktoré upravujú niektoré nežiaduce vlastnosti základných alebo pomocných účinných látok (chuť, zápach, rozpustnosť) – remedium corrigens, ornans. Ako posledné sa uvádza takzvané vehiculum (remedium constituens), ktoré určuje liekovú formu hotového lieku a jeho celkovú hmotnosť a objem. Pri tekutých liekových formách má vehikulum súčasne aj funkciu rozpúšťadla.

3. Subsciptio je súhrn pokynov, ktorými lekár inštruuje lekárnika, ako má liek pripraviť, označiť a vydať pacientovi.

Najprv lekár určí spôsob, ako má lekárnik liek pripraviť a v akej liekovej forme. Keďže väčšina liekov obsahuje viac ako jednu zložku, táto časť receptu začína pokynom MIsce (zmiešaj) alebo len skratkou M. Ak sa recept skladá len z jednej složky, tento pokyn chýba. Potom sa uvedie želaná lieková forma ( ... fiat pulvis, ...fiat unguentum, ...fiat suppositoria), často krát tiež v skratke. Tu je treba uviesť aj niektoré pokyny pre špeciálnu úpravu lieky (Sterilisetur!, Conservatur!)

Nasledujú pokyny, ako vydať liek. Ak nie je potreba uviesť iné údaje, stačí pokyn Da, Detur alebo Dentur (Daj, Nech je dané, Nech sú dané) alebo skratka D. Ďalšie údaje je potrebné uviesť, ak sa liek má pripraviť v liekovej forme, ktorá umožňuje delenie do jednotlivých dávok. Ak bol liek predpísaný v množstve jednorazovej dávky na užitie, musí byť zároveň uvedené, koľko takých dávok treba pripraviť a vydať pacientovi (Dentur tales doses No. ..., D.t.dos.No. ...). Ak lekár predpísal liek v súhrnnom množstve celej masy na celú dobu terapie, musí napísať, do koľkých rovnakých dávok má lekárnik liek rozdeliť (Divide in doses aequales No. ..., Div.in.dos. aeq. No. ...). Počet dávok je potrebné uviesť rímskymi číslicami a aj slovami. Niekedy môže lekár priamo predpísať, do akého obalu alebo v akej liekovej forme treba liek vydať ( ... ad vitrum guttatum, ad capsullam). Poslednou časťou je pokyn, ktorý má lekárnik sprostredkovať pacientovi o tom, ako má liek užívať. Označuje sa ako Signatura, na recepte sa uvádza skratka S. alebo D.S. (Signa, Signetur, Da signa). Lekárnik má tieto údaje prepísať na štítok lieku, ktorý sa tiež označuje ako signatúra. Lekár určuje spôsob užitia lieku, v akej dávke a ako často ho má pacient užívať. Tieto údaje sa píšu vždy po slovensky (prípadne v jazyku pacienta). Majú byť uvedené tak, aby im pacient rozumel a jednoznačne ich pochopil. Treba sa vyhýbať všeobecnému označeniu (Podľa rady, ...). Je možné vyznačiť aj účel a okolnosti, za ktorých je liek treba užiť (Pri kašli, Rozpustiť v pohári vody, Pri bolesti, ...). Pri čajoch je treba vyznačiť aj postup prípravy. Možno sem pripojiť aj varovanie pre pacienta, napr. Jed!, Žieravina!. Ak sa má liek vydať do rúk lekára, aby ho on aplikoval pacientovi, môže si vyžiadať vyznačenie názvu lieku (Signa suo nomine, S.s.n.) alebo opisom zloženia lieku (Signa cum formula, S.c.f.) i so spôsobom použitia (Na dezinfekciu) a s dodatkom Do rúk lekára (Ad manus medici).

Ak lekár na recepte vyznačí, že liek hradí pacient (preškrtnutím stĺpca Úhrada poisťovne a zakrúžkovaním stĺpca Úhrada pacienta), môže uviesť, že je liek možné pripravovať opakovane (Repetatur X), pričom uvedie počet opakovaní ako X alebo neopakovať (Ne repetatur). Takto nie je možné predpisovať lieky s obsahom silne účinných látok, jedov a omamných látok.

Lekár musí recept vlastnoručne podpísať a označiť odtlačkom pečiatky s uvedením kódu lekára a kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a názvom zdravotníckeho zariadenia a adresou. Takisto je potrebné uviesť dátum predpísania lieku, pretože od tohto údaja sa odvíja platnosť receptu. Bez vyznačenia týchto údajov je recept neplatný a formálne nesprávny.

Doba platnosti receptu závisí od druhu lekárskej zdravotnej starostlivosti, počas ktorej je recept vystavený:

  • - Recepty, vystavené počas lekárskej pohotovostnej služby majú dobu platnosti jeden deň
  • - Recepty, vystavené v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti majú dobu platnosti sedem dní
  • - Poukazy na ortopedické pomôcky majú dobu platnosti jeden mesiac

Dobu platnosti receptu môže ovplyvniť aj druh liekov, predpísaných na recepte:

  • - Recepty s predpisom antibiotika alebo chemoterapeutika majú platnosť tri dni
  • - Recepty na omamné látky majú dobu platnosti päť dní.

Pri zostavovaní receptu by lekár mal brať do úvahy aj fakt, že jednotlivé zložky lieku sa môžu navzájom ovplyvňovať na rôznych úrovniach. Takéto vzťahy sa nazývajú interakcie a podľa miesta, času a spôsobu ich vzniku ich rozdeľujeme na:

  • - farmaceutické
  • - farmakokinetické
  • - metabolické
  • - farmakodynamické

Farmaceutické interakcie sú výsledkom pôsobenia fyzikálnych, chemických a biologických vlastností jednotlivých zložiek lieku a môžu pozitívne i negatívne ovplyvniť kvalitu a účinnosť výsledného lieku. Aj keď lepším znalcom týchto vlastností je lekárnik, lekár musí disponovať aspoň základnými informáciami o možnostiach kombinovania jednotlivých účinných a pomocných látok a vehikula v požadovanej liekovej forme. Lekárnik má zasa v prípade známej nekompatibility možnosť upraviť recept tak, aby splnil požiadavky lekára na účinok, no súčasne eliminoval problémy s nekompatibilitou na niektorej úrovni.

Spracovaním jednotlivých zložiek podľa receptu do stanovenej liekovej formy vznikajú buď stále sústavy (kompatibilné) alebo nestále (nekompatibilné).

Procesy, negatívne ovplyvňujúce stabilitu liekov, možno rozdeliť na

  • - fyzikálne (napr. zmena rozpustnosti, stupňa disperzity, zmena sfarbenia)
  • - chemické (napr. oxidácia, hydrolýza, oxidácia, racemizácia, redukcia)
  • - biologické (napr. kvasenie)

Výsledkom takýchto procesov môžu byť sústavy

  • - chemicky nestále, ale fyzikálne stále (rozklad účinnej látky na látku s podobnými vlastnosťami, takže lieková forma sa javí ako stála)
  • - chemicky stála, ale fyzikálne nestála (stabilita liekovej formy je porušená bez chemického rozkladu látok – vznik eutektickej zmesi)
  • - chemicky a fyzikálne nestále (roklad účinnej látky a jej vyzrážanie v roztoku)
  • - biologicky nestále (často krát v kombinácii s ostatnými procesmi – zánik apyrogenity, sterility)

Jednotlivé formy farmaceutickej inkompatibility sa môžu prejaviť okamžite počas prípravy alebo aj neskôr. Vyhnúť sa im je možné:

  • - úpravou postupu prípravy
  • - úpravou alebo zmenou vehikula a korigencií
  • - náhradou látky, spôsobujúcou inkompatibilitu podobnou bez spôsobenia inkompatibility
  • - použitím pomocných a technických látok, ktoré majú schopnosť inkompatibilite zabrániť alebo spomaliť jej prejavy (pojivá, plnivá, solubilizátory, stabilizátory, povrchovo aktívne látky, antioxidanty, izotonizačné, pufrovacie a chelátotovorné látky, atď. ...)
  • - výberom vhodnej liekovej formy
  • - zámenou účinných látok za podobné s rovnakými farmakoterapeutickými vlastnosťami.

Lekárnik musí všetky zmeny vyznačiť na recepte, v posledných dvoch prípadoch by sa mal skontaktovať s lekárom.

Niekedy je liek síce pripravený tak, že sa v ňom neprejaví žiaden druh inkompatibility, má však nevyhovujúce senzorické vlastnosti (chuť, vôňa, farba), ktoré pacienta odrádzajú od ožívania lieku. Je možné pokúsiť sa upraviť takúto vlastnosť použitím látok, ktoré môžu zlepšiť subjektívne senzorické vnímanie lieku. Takéto látky sa nazývajú korigenciá (remedium corrigens). Používajú sa najmä na úpravu tekutých nedelených liekových foriem.

Nepríjemnú chuť je možné upraviť pridaním látok s výrazne sladkou alebo horkou chuťou, podobne je možné zlepšiť výrazne kyslú chuť. Vôňu je možné korigovať pridaním vhodných éterických olejov a to nielen pre perorálne liekové formy, ale aj topické prípravky.

Farbu lieku je možné upraviť pridaním vhodných farebných látok alebo priamo farbív. Niekedy je úprava farby potrebná aj pre ľahšiu identifikáciu lieku napríklad na pokožke alebo na zabránenie nevhodného použitia.

Voľba vhodnej liekovej formy ako nositeľa jednej alebo viacerých účinných látok zásadne ovplyvňuje ich účinok v organizme. Okrem samotného umožnenia účinku liečiva na organizmus musí správne zvolená lieková forma

  • - rešpektovať farmakologické, fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti účinných látok
  • - spĺňať požiadavky na dosiahnutie terapeutického cieľa a času, v akom sa dosiahne
  • - spĺňať požiadavky na rýchlosť a spôsob, akým sa účinná látka z liekovej formy uvoľňuje a ako sa ovplyvňujú jednotlivé zložky lieku. Tento komplex vlastností sa označuje ako biologická dostupnosť
  • - rešpektovať vek, pohlavie a iné schopnosti individuálneho pacienta s cieľom maximalizovať pozitíva a minimalizovať negatíva užívania lieku.

Charakter a druh liekovej formy ovplyvňuje voľba vehikula (remedium constituens), ktoré je nositeľom pre účinné látky. Vehikulum býva často farmakologicky inertné alebo má pomocný liečebný účinok.